Ĺ tvrtok | 19.07.18 | Meniny má: Dušana  
 
       
      Vaše názory, postrehy a pripomienky:
   
Stránka venovaná rodičom
s malými deťmi
   
   
     
 
           
     
  DOJČENIE
Informácie o dojčení
Bližšie informácie tu
 
 
  VÝVIN REČI
Máte pochybnosti o vývine reči
vášho dieťaťa?
Bližšie informácie tu
 
 
  ANKETA
Používate umelé mlieka?
Áno
Často
Nepravidelne
Nie

 

  PODPORA RODINÁM
Príspevky, podpora, pomoc,
rodinné dávky...
Bližšie informácie tu
 
 
  POMOC DEŤOM
Pômôžte iným deťom a
odovzdajte svoje prebytočné
materské mlieko.
Bližšie informácie tu
 
 
  POMOC RODINÁM
Adresár katolíckej charity
na pomoc rodinám v núdzi.
Na stiahnutie tu
 
 
  KRÍZOVÉ LINKY
Užitočné kontakty v prípade
potreby
Bližšie informácie tu
 
 
DETSKÉ PASY
Dieťa do pät rokov musí byť zapísané v  pase rodiča, s ktorým cestuje. Ak cestuje s niekým iným, musí mať vlastný pas. Pas má platnosť dva roky. Dieťa od 5 rokov do 13 rokov musí mať vlastný pas. Pas má platnosť 5 rokov. Deti nad 13 rokov dostanú vlastný pas, ktorý má 10 ročnú platnosť ako dospelí.
Ak rodičia chcú, ich dieťa môže mať svoj vlastný pas hneď po narodení.
Untitled Document
 
Emocionálny vývoj
 
 

Prvý mesiac
života je tu najmä preto, aby si dieťa zvyklo na skutočnosť, že ho už nechránia steny maminho brucha, ale že nastúpilo na dráhu vlastnej životnej cesty. Jeho organizmus sa prispôsobuje novým životným nárokom, čo nám dokazujú všetky nepravidelnosti jeho vonkajších prejavov. Striedajú sa u neho stavy spánku a bdenia. Dieťa vníma a najdôležitejším zrakovým podnetom je pre neho ľudská tvár, lepšie povedané, oči. Ak pozorujeme matky, udržujú vzdialenosť asi 25 – 30 centimetrov od očí dieťaťa, čo je práve tá správna vzdialenosť, na ktorú sú nastavené oči dieťaťa. Dieťa je od narodenia schopné rozlišovať ľudský hlas od iných zvukov. Je veľmi dôležité prihovárať sa dieťaťu od narodenia a prijať ho do rodiny. Prvé, čo si mladí rodičia uvedomujú, je skutočnosť, že sa nevyspia. Hovorievajú, že dieťa je v noci „zlé“, ale ono sa len prispôsobuje samostatnosti na svete a správa sa úplne prirodzene. Nebuďme k nemu nespravodliví a vydržme spoločne prvé kritické dni nášho dieťaťa.
 
 
 

Druhý mesiac
života dieťaťa. Pred mesiacom si ešte zvykalo na svet a dnes je už ako doma. Hlavička je síce stále stočená na jednu stranu a ruky má zovreté v päsť, ale od šiestich týždňov zachytí pohľadom matkine oči, ktoré sa skláňajú nad jeho tváričku. Tu začína prvá sociálna hra s dieťaťom – „pozeranie z očí do očí“. Koncom druhého mesiaca sa objavuje veľký pokrok vo vývine dieťaťa a je to úsmev. Kedykoľvek sa matka skloní nad dieťa, objaví sa na jeho tvári úsmev – ako jednoznačný spoločenský kontakt. Vieme ale, že nervový systém dieťaťa je ešte nezrelý a neznáša dlhšiu záťaž. Preto je potrebné si uvedomiť, že ho nemôžeme preťažovať vnucovaním svojej pozornosti, ktorá ho vyčerpáva. Pre dieťa je veľmi dôležitá starostlivosť oboch rodičov. Dieťa je zbližujúcim činiteľom manželstva a obojstranná starostlivosť o dieťa pomáha celej rodine.
 
 
 

Tretí mesiac
znamená vo vývine dieťaťa akési prechodné obdobie. Dokáže si v polohe na brušku zdvihnúť hlavičku nad podložku a je schopné sledovať pohybujúci sa predmet. Musí to byť niečo lákavé, najlepšie červenej farby a musí sa to pomaly pohybovať. Tento pohybový pokrok má priaznivé dôsledky aj k jeho spoločenskému svetu. Dieťa si vie už zrakom samo nájsť objekt svojho pozorovania, najčastejšie tvár matky. Teraz je dobré, aby sa rozvíjali sociálne hry, ako z očí do očí, úsmevy a rozprávanie sa s dieťaťom.V styku s ľuďmi dieťa akoby „ožilo“, je živé, aktívne, radostné, vzrušenie dáva najavo celým telom. Pri takomto stave radostného duševného rozpoloženia sme svedkami čisto ľudského prejavu a je to „rozprávanie“. Dieťa sa prejavuje hlasovo. Vydáva hrdelné zvuky, z ktorých je často samé prekvapené.

Reaguje na svoje zvuky celým telom. Pre rodičov je dôležité podporovať takúto komunikáciu, pretože práve ona je základom budúcej reči dieťaťa. Prvý mesiac života je tu najmä preto, aby si dieťa zvyklo na skutočnosť, že ho už nechránia steny maminho brucha, ale že nastúpilo na dráhu vlastnej životnej cesty. Jeho organizmus sa prispôsobuje novým životným nárokom, čo nám dokazujú všetky nepravidelnosti jeho vonkajších prejavov. Striedajú sa u neho stavy spánku a bdenia. Dieťa vníma a najdôležitejším zrakovým podnetom je pre neho ľudská tvár, lepšie povedané, oči. Ak pozorujeme matky, udržujú vzdialenosť asi 25 – 30 centimetrov od očí dieťaťa, čo je práve tá správna vzdialenosť, na ktorú sú nastavené oči dieťaťa.

Dieťa je od narodenia schopné rozlišovať ľudský hlas od iných zvukov. Je veľmi dôležité prihovárať sa dieťaťu od narodenia a prijať ho do rodiny. Prvé, čo si mladí rodičia uvedomujú, je skutočnosť, že sa nevyspia. Hovorievajú, že dieťa je v noci „zlé“, ale ono sa len prispôsobuje samostatnosti na svete a správa sa úplne prirodzene. Nebuďme k nemu nespravodliví a vydržme spoločne prvé kritické dni nášho dieťaťa. Druhý mesiac života dieťaťa. Pred mesiacom si ešte zvykalo na svet a dnes je už ako doma. Hlavička je síce stále stočená na jednu stranu a ruky má zovreté v päsť, ale od šiestich týždňov zachytí pohľadom matkine oči, ktoré sa skláňajú nad jeho tváričku. Tu začína prvá sociálna hra s dieťaťom – „pozeranie z očí do očí“. Koncom druhého mesiaca sa objavuje veľký pokrok vo vývine dieťaťa a je to úsmev.

Kedykoľvek sa matka skloní nad dieťa, objaví sa na jeho tvári úsmev – ako jednoznačný spoločenský kontakt. Vieme ale, že nervový systém dieťaťa je ešte nezrelý a neznáša dlhšiu záťaž. Preto je potrebné si uvedomiť, že ho nemôžeme preťažovať vnucovaním svojej pozornosti, ktorá ho vyčerpáva. Pre dieťa je veľmi dôležitá starostlivosť oboch rodičov. Dieťa je zbližujúcim činiteľom manželstva a obojstranná starostlivosť o dieťa pomáha celej rodine. Tretí mesiac znamená vo vývine dieťaťa akési prechodné obdobie. Dokáže si v polohe na brušku zdvihnúť hlavičku nad podložku a je schopné sledovať pohybujúci sa predmet. Musí to byť niečo lákavé, najlepšie červenej farby a musí sa to pomaly pohybovať.

Tento pohybový pokrok má priaznivé dôsledky aj k jeho spoločenskému svetu. Dieťa si vie už zrakom samo nájsť objekt svojho pozorovania, najčastejšie tvár matky. Teraz je dobré, aby sa rozvíjali sociálne hry, ako z očí do očí, úsmevy a rozprávanie sa s dieťaťom. V styku s ľuďmi dieťa akoby „ožilo“, je živé, aktívne, radostné, vzrušenie dáva najavo celým telom. Pri takomto stave radostného duševného rozpoloženia sme svedkami čisto ľudského prejavu a je to „rozprávanie“. Dieťa sa prejavuje hlasovo. Vydáva hrdelné zvuky, z ktorých je často samé prekvapené. Reaguje na svoje zvuky celým telom. Pre rodičov je dôležité podporovať takúto komunikáciu, pretože práve ona je základom budúcej reči dieťaťa.
 
 
 

Štvrtý mesiac
predstavuje vo vývine dieťaťa významnú zmenu. Z predchádzajúcej asymetrie sa dostáva pod vládu symetrie. Leží na chrbátiku, hlavička je v strednej polohe, paže sú roztiahnuté a pohybujú sa súčasne od seba a k sebe. Hra s prstami je teraz najčastejšou spontánnou činnosťou dieťaťa. Je to aj tým, že už nie sú zavreté v päsť, ale aktívne sa domáhajú styku s okolitým svetom. Dieťa už dokáže držať hrkálku, trasie ňou a niekedy ju dokáže dopraviť aj do úst. Pamätajte si, ústa ešte dlho budú najmä orgánom na uchopovanie predmetov. Dieťa sa teší aj v polohe na brušku. Dokáže zdvihnúť hlavičku, „pásť koníčky“. Sleduje pohybujúce sa predmety a veci okolo seba a len málo zaujímavých vecí unikne jeho pozornosti. Od troch mesiacov už dieťa svoju pozornosť čiastočne kontroluje samé. Ak je unavené, prestane vnímať.

Preto je dôležité, aby rodičia podnety obmieňali. Nie dieťa stále prekvapovať niečím novým a neobvyklým, ale len nejakou malou zmenou. Takou je zmena tónu hlasu, akým s dieťaťom hovoríme, ukazovať hračku z inej strany, atď. V tomto období sa začína všetkým dobre známa hra na „bububu“ alebo „kukuk“. Zakryjeme si tvár, alebo sa schováme za postieľku a vykukneme. Takto sa hráme s dieťaťom dovtedy, kým mu to robí radosť a teší sa. Pri prvej známke únavy samozrejme prestaneme.Úsmev, ako sme spomenuli, je vyvolaný sociálnym kontaktom a má spoločenskú funkciu prejavu radosti. Ale dieťa sa už dokáže smiať a smiech vyjadruje osobný zážitok veselosti, radostného prekvapenia a vzrušenia dieťaťa. Každé dieťa je individualitou, každé je trochu iné, má iný temperament, iné potreby. Je dôležité, aby si rodičia tento fakt uvedomovali a neporovnávali svoje dieťa s inými.
 
 
 

Sme v piatom mesiaci
a sledujeme ako pokračuje prenikanie dieťaťa do „sveta“. Hlavička už sedí pevne na krku, v polohe na brušku sa otáča dookola, jeho chrbtové svalstvo je natoľko vyvinuté, že dokáže urobiť „lietadlo“ v polohe na brušku. Ak podáme dieťaťu dva prsty, pevne ich chytí a bude sa priťahovať. Niektorí rodičia túto schopnosť dieťaťa preceňujú a snažia sa, aby dieťa už „sedelo“. Vidia v tom dôkaz jeho vyspelosti. Pozor, v tomto veku nie je správne dieťa „posadzovať“ a podopierať ho všelijakými vankúšmi, kriví si chrbticu. Je oveľa vhodnejšie častejšie ho otáčať na bruško, aby sa mu svalstvo spevňovalo. Ale je treba pripomenúť, že dieťa samé od seba cvičí gymnastickú zostavu, ktorú by z nás asi málokto dokázal. Zdvihne hlavičku aj nôžky v ľahu na chrbátiku, chytí si chodidlá a dá si prsty do úst. Samé si precvičuje a posilňuje svalstvo. Je dobré, ak si dieťa posadíte do lona, aby sa opieralo chrbtom o vašu hruď, a tak môžete pružne reagovať na každú zmenu jeho pohybu. Je vhodné sadnúť si takto s dieťaťom za stôl, aby sa na svet pozeralo zhora.

Tak bude objavovať stále niečo nové. Všetky veci, ktoré sú na dosah, berie do rúk, ohmatáva ich a dáva do úst. Od tejto chvíle budete mať s hygienou o jednu starosť naviac. V ústach bude mať všetko, aj to, čo tam nepatrí.Ohmatávanie a uchopovanie má veľký vývinový výz-nam. Dieťa poznáva tvary a hmotnosť predmetov, ich povrch, teplotu, cvičí si pamäť a myslenie. Už dokáže rozlišovať, niektorým hračkám dáva prednosť pred inými. Tento pokrok sa ukáže aj v spoločenskej oblasti, rozlišuje „svojich“ ľudí od cudzích, zvyká si na určité stereotypy, na známe hlasy, vône a pohyby. Začína byť niekde doma a niekedy neznáša zmeny prostredia a začína sa báť cudzích ľudí. Objavujú sa začiatky učenia. Ak si dieťa začína utvárať niektoré návyky, znamená to, že si môže vytvárať aj zlozvyky. Dieťa sa dobre učí tam, kde sa určité situácie opakujú, kde nie je príliš mnoho zmien a novôt, kde panuje určitý poriadok a systém. Dieťa sa učí pozorovaním a napodobňuje naše formy komunikácie s ním, opakuje po nás. Zvláda len jednu činnosť, nesnažme sa upútavať pozornosť na niekoľko vecí naraz.
 
 
 

Šesťmesačné dieťa
už na chrbátiku nechce byť vôbec. Ak môže, je na brušku, na kolienkach, opiera sa o dlane a dychtivo sleduje, čo sa deje okolo. Končí sa jedna vývinová etapa, kde dieťa bolo svojím spôsobom „stabilné“, samo sa pohybovalo, ale nehýbalo sa z miesta. To len my sme obiehali okolo ako družica, my sme iniciovali kontakty s ním. Od polroka iniciatívu preberá dieťa, provokuje, priťahuje pozornosť a stvára také kúsky, že musíme byť stále v strehu. Veľmi pokročila aj obratnosť ruky. Ak s ním sedíme za stolom, siaha po všetkom, čo je nablízku. Pamätajte, že hračkou pre dieťa nie je to, čo my dospelí za hračku považujeme, ale všetko čo dieťa zaujíma. A tak zachytáva obrus, sťahuje si čiapku, veci mu padajú z rúk na všetky strany. Otváranie dlaní a uchopovanie bude prevládajúce „cvičenie“ v nasledujúcom polroku. V siedmom mesiaci sa u väčšiny detí objavuje zmena v citovom vývine, odstup k cudzím ľuďom a výraznejšia prítulnosť k vlastným rodičom, resp. vychovávateľom. Prirodzene je to najmä matka, ktorá je s dieťaťom najviac a má s ním hlboký citový vzťah. Vytvára dieťaťu pocit bezpečia, ktorý je jednou zo základných potrieb človeka.
 
 
 

V siedmom mesiaci sa u väčšiny detí objavuje zmena v citovom vývine, odstup k cudzím ľuďom a výraznejšia prítulnosť k vlastným rodičom, resp. vychovávateľom. Prirodzene je to najmä matka, ktorá je s dieťaťom najviac a má s ním hlboký citový vzťah. Vytvára dieťaťu pocit bezpečia, ktorý je jednou zo základných potrieb človeka.
 
 
 

Vo ôsmom mesiaci
sa objavuje nový fenomén, strach z cudzích ľudí. Niektoré deti sú v tomto období plačlivejšie, držia sa matky, ba častokrát aj k babičke, ktorá dieťa dlhšie nevidela, sa dieťa správa odmietavo. Môže to vyvolať množstvo nedorozumení, ale treba si uvedomiť, že takáto reakcia dieťaťa je prirodzená. Znamená prirodzený krok vpred na ceste k citovej a rozumovej vyspelosti dieťaťa.
 
 
 

Deviaty mesiac
je akýmsi zlomovým vývinovým obdobím. To, čo sa doteraz pripravovalo, naraz dozrieva a naznačuje nám cestu vpred. Dieťa už spoľahlivo sedí a stojí. Vytiahne sa do stoja a udrží svoju váhu. Stojí pevne, prešľapuje na mieste. Po štyroch sa dostane na všetky miesta, ktoré si zaumieni. Veci, ktoré by mohli byť nebezpečné, musíme odložiť z dosahu dieťaťa. Zdokonaľuje sa jemná motorika, zaujíma sa o kľúče, otvory a podobné veci. Kľúčové dierky bývajú upchaté, kľúče sa ocitnú v kanáli, kuchynská linka je najobľúbenejším „výskumným“ miestom dieťaťa.
 
 
 

Desiaty mesiac
je obdobím domácich hier, ako „paci-paci, pá-pá, baran-baran buc, aký si veľký, aký si silný“ a množstvo iných. Vždy, keď to dieťa dokáže, dostáva pozitívnu väzbu, dospelí sa tešia. Ide o pozitívne spevnenie predchádzajúceho výkonu, čo bude dieťa potrebovať v živote pri každom učení. Chodí okolo malého stola, obchádza nábytok. Dalo by sa povedať, že akonáhle dieťa začína chodiť, vtláča pečať svojej osobnosti v byte. Obľúbenou hrou je hra na naháňačku. „A že ťa chytím“, vraví mama a dieťa uniká po štyroch o kúsok ďalej, znovu a znovu. Lezenie znamená objaviteľské cesty dieťaťa. Pozor na únavu, u detí sa pomerne rýchlo striedajú fázy útlmu a zvýšenej vnímavosti.V tomto vývinovom období sú medzi deťmi dosť veľké rozdiely. Niektoré sú zdanlivo vyspelejšie a niektoré akoby pozadu. Niektoré sa radi predvádzajú, iné sú hanblivejšie. Bývame svedkami tzv. kočíkových pretekov, kedy jedni rodičia pred druhými vychvaľujú svoje dieťa a pýšia sa jeho pokrokmi. Každé dieťa je individualita. Ak je váš potomok menej vyspelý, nezúfajte. Každé dieťa má svoj vlastný vývinový harmonogram. Nebuďte zahanbení, častokrát plní úzkosti a netrápte dieťa doma cvičením a výkonmi, na ktoré ešte nedospelo a nie je na ne pripravené len preto, aby dobehlo ono „vynikajúce“ dieťa od susedov. Majte radosť z dieťaťa takého aké je, ale nerobte z neho závodného koňa!
 
 
 

Obdobie okolo roku
dieťaťa prináša nové nároky na spoločenské zaradenie dieťaťa a prijatie kultúrnych noriem. Od roku do pätnástich mesiacov je u veľkej väčšiny detí vhodný čas na učenie na nočník. Mnohí rodičia to skúšajú skôr, ale môžu situáciu pokaziť. Okolo 15. mesiaca je kapacita močového mechúra už taká, že obsiahne väčšie množstvo moču. Najdôležitejšie je, aby si dieťa plnosť mechúra a potrebu uvoľnenia uvedomilo a môže dať znamenie, keď sa mu už „chce“. Treba byť v pohotovosti a dať dieťa hneď vycikať a vykakať, keď nám ono dá znamenie, alebo keď sa dá rozumne očakávať, že by mohlo „chcieť“. Je potrebné zachovávať niekoľko dôležitých zásad učenia na nočník: situácia má byť pre dieťa zrozumiteľná a príjemná. Posadí ho jeden člen domácnosti – najčastejšie matka, na rovnaký nočník, na rovnakom mieste, na nie príliš studený a nie príliš vratký nočník. A keď dieťa niečo urobí do nočníka, nasleduje vždy výrazná pochvala.

Pri učení na nočník často zabúdame na „sviečky“ pod nosom. Okolo pätnásteho mesiaca nezabúdajme učiť deti smrkať. Čistenie nosa nemá byť pre dieťa nepríjemnosťou, ale má prinášať spoločenskú dôležitosť a samostatnosť. Dieťaťu ukazujeme, ako si má fúkať nos, najskôr jednu dierku, potom druhú a ide to...! A samozrejme, za každý úspešný pokus náležitá pochvala. Pamätajte si, orgánom dýchania je nos, nie ústa. Je veľmi dôležité dbať na rozvoj reči u dieťaťa. Dievčatá hovoria skôr ako chlapci, pekne a zrozumiteľne. Pre rodičov je dôležité, aby sústavne povzbudzovali snahu dieťaťa hovoriť a prejaviť sa rečou. Nesmieme dieťa učiť ako v škole, nenútime ho neustále opakovať po nás slová a celé vety. Spojme telesnú aktivitu so zvukom slova a dieťa si zapamätá slovné spojenie oveľa rýchlejšie a jednoduchšie.
 
 
     
 

Zdroj: PhDr. Gabriela Herényiová                 
Autorka prednáša na Filozofickej fakulte UK v Bratislave

 
 
 
  IMUNITA
Čo je imnunitný systém
a ako funguje?
 
 
  VHODNÉ MENO
Neviete si vybrať to pravé
meno pre vašu ratolesť?
 
  TEHOTENSKÁ PORADŇA
Aké vyšetrenia vás čakajú po
po potvrdení gravidity?
 
 
  PÔRODNICE
Zoznam pôrodníc
 
 
  MATRIČNÉ ÚRADY
Zoznam Matričných úradov
 
 
  MATERSKÉ CENTRÁ
Zoznam Materských centier
 
 
  CENTRÁ VOĽNÉHO ČASU
Zoznam centier voľného času
 
 
  MATERSKÉ ŠKOLY
Ako správne vybrať MŠ?
 
 
  PREDPOVEĎ POČASIA
 
www.inpocasie.sk
 
 

Copyright (c) 2006 - 2008 Artison, s. r. o., vydavateľ publikácie Rodičia a ja alebo citovaní autori.
rodiciaaja@rodiciaaja.sk, www.rodiciaaja.sk

Upozornenie: Informácie, ktoré získate na týchto stránkach, vrátane elektronickej pošty, nenahrádzajú v žiadnom prípade odbornú konzultáciu, diagnostiku, či ošetrenie u odborného lekára alebo iného špecialistu. Prevádzkovaieľ stránky preto nenesie žiadnu zodpovednosť za to, následkom čoho by mohlo prísť k poškodeniu zdravia vášho dieťaťa.
 
Žiadnu časť tejto www sránky nemožno kopírovať, publikovať a rozširovať iným spôsobom bez písomného povolenia vydavateľa.

Optimalizované pre Internet Explorer 6.0 a vyššie, Mozilla 5.0 a vyššie v rozlíšení 1024x768